Meta, gigant v oblasti sociálnych médií, oznámila významnú zmenu – ukončenie nezávislého overovania faktov na platformách Facebook a Instagram. Tento krok otvára otázky o budúcnosti boja proti dezinformáciám, kvalite informácií a dopade na spoločnosť. Čo je vlastne fact-checking, prečo sa ho Meta vzdáva a aké dôsledky to môže mať pre užívateľov a svet online komunikácie?

Čo je fact-checking a prečo bol dôležitý?

Fact-checking je proces, ktorý sa zameriava na overovanie pravdivosti informácií. Na sociálnych sieťach tento nástroj fungoval prostredníctvom spolupráce so špecializovanými a nezávislými organizáciami, ktoré analyzovali obsah a označovali falošné správy alebo zavádzajúce informácie. Cieľom fact-checkingu bolo zamedziť šíreniu dezinformácií, ktoré často ovplyvňujú spoločenské dianie. Príklady zahŕňajú manipuláciu počas volieb, šírenie nepravdivých zdravotných tvrdení (napr. počas pandémie COVID-19) či vytváranie paniky prostredníctvom vymyslených udalostí.

Spolupráca s overovateľmi bola súčasťou širšej stratégie boja proti falošným správam, ktoré narušujú dôveru ľudí v médiá a inštitúcie.

Prečo sa Meta rozhodla ukončiť túto iniciatívu?

Spoločnosť Meta uviedla, že zrušenie fact-checkingu je krokom k posilneniu slobody prejavu. Mark Zuckerberg, zakladateľ a generálny riaditeľ spoločnosti, zdôraznil, že sociálne siete by mali byť neutrálnou platformou, kde si používatelia môžu sami vytvárať názory na základe rôznych pohľadov. Meta sa navyše dlhodobo stretávala s kritikou, že proces overovania faktov je zaujatý. Niektorí používatelia aj odborníci tvrdili, že fact-checking niekedy favorizuje určité politické či ideologické skupiny.

Ďalším možným dôvodom je ekonomická stránka. Fact-checking vyžadoval spoluprácu s certifikovanými organizáciami, ktoré museli byť financované. Vzhľadom na zvyšujúce sa náklady a potrebu investícií do iných technológií (napr. metaversa) sa Meta rozhodla tieto zdroje presunúť inam.

Dopady na spoločnosť: Hrozba dezinformácií?

Rozhodnutie Mety ukončiť overovanie faktov vyvolalo kontroverziu a obavy. Bez nezávislých kontrolórov budú sociálne siete vystavené väčšiemu riziku šírenia falošných správ. To môže mať širokosiahle dôsledky:

• Nárast dezinformácií: Bez označovania zavádzajúcich informácií môže narásť počet falošných správ, ktoré budú používateľom prezentované ako fakty.
• Znížená dôvera: Používatelia môžu stratiť dôveru v obsah, ktorý vidia na sociálnych sieťach, čím sa naruší ich kredibilita ako informačných platforiem.
• Polarizácia spoločnosti: Dezinformácie často slúžia na posilňovanie extrémnych názorov, čo môže viesť k väčšej polarizácii a konfliktom v spoločnosti.

Je sloboda prejavu na úkor pravdy?

Meta argumentuje, že používatelia by mali mať možnosť samostatne posúdiť, čomu chcú veriť. Tento prístup však predpokladá, že všetci používatelia majú schopnosť kriticky analyzovať informácie – čo nie je vždy realitou. Podľa odborníkov je tento krok problematický najmä v čase, keď sa informačný priestor stáva čoraz zložitejším a obsahuje množstvo protichodných informácií.

Budúcnosť bez fact-checkingu

Rozhodnutie Mety môže byť predzvesťou širšej zmeny v tom, ako budú sociálne siete fungovať. Už v najbližších by sa namiesto fact-checkerov mali zaviesť tzv. „community notes“, ako je to aj v prípade sociálnej sieti X. V súčasnosti sa však táto zmena týka len USA. Ak sa tento prístup osvedčí, môžu ho nasledovať aj iné krajiny a platformy. Otázkou však zostáva, či si spoločnosť dokáže udržať dôveru používateľov v prostredí, kde bude pravda hrať čoraz menšiu rolu. V Európskej únií (napríklad aj v krajinách ako je Brazília, Francúzsko či Južná Kórea) však stále platí zákon o digitálnych službách, a preto by mohli takéto veľké sociálne siete v budúcnosti čeliť vysokým pokutám za neodstránenie nelegálneho obsahu či nezverejnenia zásad moderovania príspevkov.

Meta sa týmto krokom snaží osloviť skupiny, ktoré dlhodobo kritizovali cenzúru na sociálnych sieťach. Tento posun však prichádza s rizikami, ktoré môžu negatívne ovplyvniť nielen online priestor, ale aj spoločnosť ako celok.